KOMUNIKAČNÉ STRATÉGIE VHODNÉ PRE ROZVOJ REČI.

Komunikačné stratégie sú postupy, ktoré uľahčujú a zefektívňujú komunikáciu s druhým človekom. V tejto časti sa chceme zamerať na komunikačné stratégie, ktoré podporujú rozvoj reči u malých detí od narodenia do 3. roku života. Je to obdobie, kedy sa postupne rozvíjajú rečové schopnosti vo všetkých jazykových rovinách cez pragmatickú, lexikálno-sémantickú, morfologicko- syntaktickú až k foneticko-fonologickej, ktorá sa výrazne rozvíja ako posledná. Niektoré komunikačné stratégie rodičia intuitívne používajú pri hre so svojím dieťaťom a iné sa môžu naučiť, aby ešte viac podporili jeho komunikáciu.

Komunikačné stratégie rozlišujeme podľa ich zamerania na:

• stratégie zamerané na dieťa alebo “z očí do očí”,
• stratégie ľahšieho porozumenia alebo “reč tela”,
• stratégie výmen alebo “raz ty – raz ja”,
• stratégie nových pojmov alebo “nálepky”,
• stratégie rečového vzoru alebo “modelovanie”,
• stratégie rozvíjania konverzácie alebo “otázky a odpovede”.

Komunikačné stratégie zamerané na dieťa

Sú univerzálne a využívame ich v každom vývinovom období. Pomáhajú nám vytvárať priaznivé ovzdušie pre komunikáciu a zároveň sa pomocou nich dozvieme viac o svojom dieťati a jeho schopnosti komunikovať.

Patrí tu stratégia z očí do očí (alebo tvárou v tvár), kedy je potrebné, aby sme svoju tvár znížili na úroveň dieťaťa. Vtedy dieťa môže sledovať naše oči, kde sa pozeráme, pohyby našich pier a jazyka pri výslovnosti slova. Rovnako aj my môžeme lepšie sledovať tvár nášho dieťaťa, cítiť jeho zrýchlený dych, keď je šťastné, počuť tlkot jeho srdiečka. Je rozdiel, či komunikujeme s dieťaťom “zhora”, keď sme nad ním alebo máme svoju tvár na jeho úrovni.

Ďalšou stratégiou je čakanie. Ide o čakanie na akúkoľvek reakciu dieťaťa. Výskumy ukazujú, že dospelí priemerne čakajú na reakciu dieťaťa jednu sekundu. Zvyčajne intuitívne vypĺňajú tiché pauzy tým, že zopakujú otázku, alebo odpovedia za dieťa. No dieťa často potrebuje oveľa viac času, aby reagovalo, pretože ešte nemá osvojenú reč. Ak dáme dieťaťu dostatok času (päť až desať sekúnd), aby vyjadrilo svoje myšlienky a potreby jemu vlastným spôsobom, dáme mu príležitosť použiť komunikačné schopnosti, ktoré už má osvojené. A tiež sa o ňom veľa dozvieme. Dieťa môže vyjadriť to, čo chce pohľadom, výrazom tváre, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom.

Dôležité je nasledovať záujem dieťaťa, čo je ďalšia komunikačná stratégia. Keď sa dieťa o niečo zaujíma, alebo sa na to pozerá, môžeme to slovom pomenovať.  Tieto jednoslovné komentáre rodičov pomáhajú dieťaťu uvedomiť si súvislosť medzi predmetom a jeho slovným ekvivalentom, čo je základ pre rozvoj komunikácie. Táto stratégia je najprínosnejšia pre deti, ktoré nemajú záujem o komunikáciu. Pomáha rodičom vyladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku s dieťaťom.

Ďalšou komunikačnou stratégiou je opakovanie. Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a používajú opakovane. Preto je dobré vytvárať komunikačné situácie, ktoré umožňujú neustále opakovať nové slová alebo vety. Tak sa dieťa môže s daným slovom, gestom, gramatickými alebo syntaktickými javmi stretávať so zvýšenou frekvenciou a skôr si ich osvojiť.

Vynikajúcim prostredím pre neustále opakovanie komunikačných situácii sú rutinné činnosti.  Rutina predstavuje sled udalostí, ktoré môžeme predpokladať a dieťa časom dokáže predpokladať nasledujúci krok a môže sa aktívne zapojiť do činnosti. Rutina a rozhovor majú spoločné vlastnosti – točia sa okolo hlavnej témy (napr. okolo jedla, obliekania, hry s loptou), pričom rodič a dieťa si striedajú úlohy hovoriaceho a počúvajúceho. Keď sa dieťa naučí zvládať určitú rutinu, uvoľňuje sa uňho kapacita na učenie sa nových schopností a vytvára si predstavu o plynutí času. Rozlišujeme tri základné typy rutín: sociálne rutiny (napr. hra na schovávačku pod prikrývkou), rutiny s hračkami (napr. fúkanie bublín, stavanie veže z kociek) a denné rutiny (napr. jedenie, kúpanie, obliekanie).

Rutiny môžeme rozdeliť na jednotlivé malé kroky, čím vytvoríme príležitosti pre dieťa na komunikáciu. Napríklad:

• Podáme dieťaťu kúsok piškóty a počkáme, kým si vyžiada viac.
• Dáme dieťaťu jednu stavebnicovú kocku a počkáme, kým si vypýta ďalšiu.
• Dáme dieťaťu len jednu ponožku a počkáme, kým si vypýta druhú.
• Začneme hovoriť riekanku „Varila myšička kašičku…“, uprostred sa zastavíme a čakáme na reakciu dieťaťa.

Dôležité je, aby sme nerobili všetko za dieťa, ale dali mu príležitosť, aby sa vyjadrilo jemu vlastným spôsobom!

Komunikačné stratégie ľahšieho porozumenia

Tieto stratégie pomáhajú deťom lepšie porozumieť ľudskej reči. Využívame ich na každom  vývinovom stupni. Patria tu prirodzené gestá, ktoré uľahčujú zrozumiteľnosť výpovede rodiča, napr. pritakanie alebo krútenie hlavou na znak nesúhlasu, privolávanie rukou „poď sem“, ukazovanie prstom na predmety a pod.. Dieťa vo svojom vývine reči prechádza obdobím, kedy používa viac gestá ako slová, pretože mu umožňujú komunikovať s okolím, hoci ešte nevie používať hovorenú reč.

Jednou z najdôležitejších komunikačných stratégií je vyladiť sa na rečovú úroveň dieťaťa. Používame slová a slovné spojenia, ktoré sú na rovnakej alebo mierne vyššej úrovni, ako dieťa používa. Tým pomôžeme dieťaťu lepšie porozumieť, čo hovoríme a zároveň podporíme jeho schopnosť napodobniť počuté slová. V predrečovom období je dôležité používať zvuky, gestá a jednoduché slová. Keď je dieťa na úrovni jednoslovných viet, používame jednotlivé slová a dvojslovné výpovede. V štádiu dvojslovných viet hovoríme v dvoj- a trojslovných vetách. Ak dieťa hovorí v trojslovných vetách, vyjadrujeme sa v štvor- a päťslovných vetách so správnou gramatikou. Samozrejme je dôležité, aby reč rodiča bola prirodzená.

Ďalšou stratégiou, ktorá uľahčuje porozumenie reči sú obrázky (AAK – alternatívna  a augmentatívna komunikácia).  Malé deti, keď ešte majú malú slovnú zásobu, si informácie často uchovávajú v zrakovej pamäti. Preto, keď mu poskytneme informáciu v podobe obrázku alebo piktogramu, uľahčí mu to porozumenie.

Stratégie výmen alebo „raz ty – raz ja“

Pri rozhovore dochádza k sérii výmen konverzačných úloh. Raz sme v úlohe hovoriaceho, inokedy počúvajúceho. Dieťa sa musí naučiť týmto výmenám. Spočiatku sa zapája do výmen bez slov pomocou pohľadu, gest a pohybov tela. Hovoríme o „pseudokonverzačných“ výmenách. Dieťa povie zvuk a dospelý tento zvuk zopakuje. Neskôr v súvislosti s vývinom reči, zapája do rozhovoru viac slová.  

Medzi aktivity, ktoré podporujú výmeny, patria aj hry, pri ktorých sa dieťa strieda s rodičom v aktivite, čiže strieda svoju úlohu. Napr. hra s loptou, stavanie a zhadzovanie veže, skladanie puzzle, kociek, vkladanie kociek do vedierka.

Niekedy je pre rodiča ťažké zistiť, čo mu dieťa chce povedať. Avšak je dôležité, aby ocenil každý pokus dieťaťa o komunikáciu a dal mu význam. Tu nám pomôže stratégia, ktorú nazývame interpretácia, kedy tlmočíme – interpretujeme všetko, o čom naše dieťa komunikuje neverbálne. Dávame mu tým najavo, že sme ho počuli a snažíme sa mu rozumieť. Táto stratégia je veľmi dôležitá pri prechode od nezámerného správania k zámernej komunikácii. Keď sa rodič naučí rozpoznať, čo si dieťa asi myslí na základe jeho neverbálnych prejavov a naučí sa to citlivo komentovať, pomôže dieťaťu k uvedomeniu si vlastných vnútorných pocitov a stavov a tým k rýchlejšiemu osvojeniu si reči.

Napodobňovanie alebo zrkadlenie je komunikačná stratégia vhodná pre deti v ranných vývinových štádiách. Napodobňovaním pohybov tela a rúk, výrazov tváre alebo zvukov dieťaťa rozvíjame zámernú komunikáciu, schopnosť hry, porozumenie a schopnosť povedať prvé slovo. Táto stratégia pomáha aj pri predlžovaní reťazca komunikačných výmen. Pri nej pozorujeme dieťa, a keď urobí nejaký pohyb, alebo povie nejaký zvuk, hneď ho zopakujeme a potom čakáme na jeho reakciu. Pre deti je to zábavná hra, ale dospelých to po čase nudí. No z hľadiska rečového vývinu má veľký význam.

Stratégie osvojovania si nových pojmov alebo „nálepky“

Tieto stratégie pomáhajú dieťaťu porozumieť novým slovám a používať ich v komunikácii. Dieťa sa oboznamuje so svojím okolím všetkými zmyslami a tak získava množstvo podnetov, či už sú to rôzne predmety, hračky, ľudia, rôzne zvuky z okolia, rôzne chute. Vtedy môže rodič komentovať – opisovať, čo dieťa vidí, počuje, čo práve robí, alebo čo sa mu stalo. Platia tu však dve dôležité pravidlá komentovania: prispôsobiť dĺžku rečového prejavu vekovej úrovni dieťaťa a nežiadať, aby to dieťa zopakovalo.

Do tejto skupiny patrí tiež stratégia „Nálepky“ alebo pomenovanie. Keď opakovane pomenúvame ľudí, predmety alebo deje v našom okolí, pomôžeme dieťaťu ľahšie si osvojiť tieto slová.

Túto stratégiu dopĺňa ďalšia a to je premosťovanie, čiže prepájanieznámych slov s neznámym kontextom poskytnutím ďalších informácií o význame slova. Tým pomáhame rozširovať slovnú zásobu dieťaťa. Napr. keď učíme dieťa slovo „pes“, tak mu povieme, že je to zviera, že je chlpatý a robí „hav-hav“. Na základe schopnosti kategorizovať vlastnosti videného objektu si dieťa môže vybudovať celý systém obsahovej stránky jazyka.

Stratégie rečového vzoru alebo modelovanie

Pod stratégiou modelovanie rozumieme poskytnúť dieťaťu modely správnych slov a viet materinského jazyka. Využívame ju na všetkých vývinových stupňoch. Nezáleží na tom, či dieťa komunikuje nezámerne, alebo sa vyjadruje gestami, zvukmi,  príp. už slovami a vetami. Modelovanie môžeme použiť v rôznych situáciách, pričom poskytujeme dieťaťu správny rečový vzor na vývinovej úrovni dieťaťa. Modelujeme vznik zámernej komunikácie, prvé slová a ich kombinácie, správnu výslovnosť, prvú gramatiku a syntax, ale dieťa nemusí po nás opakovať.

Stratégie rozvíjania konverzácie alebo „Otázky a odpovede“

 Správne zvolené otázky rodiča pomáhajú dieťaťu zotrvať v spoločnej konverzácii.

Je dôležité tvoriť otvorené otázky, ktoré vytvárajú:

• atmosféru očakávania (Čo ďalej?),
• ponúkajú výber odpovede (Chceš mlieko alebo čaj?),
• podporujú myslenie (Ako to funguje?) a tvorivosť dieťaťa (Čo urobíme z plastelíny?),
• vyjadrujú zvedavosť (Čo? Kto? Kde?),
• týkajú sa pocitov a názorov (Ako sa cítiš? Čo si o tom myslíš?).

Správne položené otázky dávajú deťom priestor vyjadriť svoje myšlienky a rozvíjať rečové schopnosti. Otázky, na ktoré dieťa odpovedá jednoslovne, alebo „áno/nie“, veľmi málo rozvíjajú konverzáciu.

Keď vidíme, že nám chce dieťa odpovedať, ale nevie ako, pomôžeme mu nápovedou. Čiže napovieme mu slovom, komentárom alebo inou otázkou, aby mohlo pokračovať v rozhovore. Pričom ho nenútime opakovať po nás.

Ďalšou stratégiou, ktorá rozvíja konverzáciu je hra. Ovplyvňuje predstavivosť, sociálne interakcie a reč. Pri hre môžeme vytvárať denné rutiny, ktoré sa tak stanú pre dieťa konkrétne, viditeľné a predvídateľné. Dieťa si môže pri hre vytvárať aj vlastné scenáre, čím sa učí rôzne reagovať. Modelovaním hry, rozširovaním repertoáru hry a stimuláciou symbolickej hry môžeme stimulovať rozvoj pragmatickej roviny reči, posilňovať sociálne interakcie a porozumenie, podporovať fantáziu a predstavivosť a obohacovať skúsenosti dieťaťa.

Predstavili sme komunikačné stratégie, ktorými môže rodič alebo logopéd stimulovať vývin reči dieťaťa od narodenia do troch rokov. Niektoré z nich je vhodné použiť v predrečovom období vývinu reči, keď dieťa ešte nerozpráva, iné môžeme použiť v každom vývinovom štádiu, ale primerane ku komunikačným schopnostiam dieťaťa. Nie je ľahké si ich osvojiť a používať v každodennom styku s dieťaťom. Vyžaduje si to sústredenie a tréning. Je dobré vybrať si stratégie, ktoré sú pre konkrétne dieťa najvhodnejšie a tie vyskúšať.

Autor: Mgr. Otília Gáborová