KOMUNIKAČNÉ STRATÉGIE VHODNÉ PRE ROZVOJ REČI.

Komunikačné stratégie sú postupy, ktoré uľahčujú a zefektívňujú komunikáciu s druhým človekom. V tejto časti sa chceme zamerať na komunikačné stratégie, ktoré podporujú rozvoj reči u malých detí od narodenia do 3. roku života. Je to obdobie, kedy sa postupne rozvíjajú rečové schopnosti vo všetkých jazykových rovinách cez pragmatickú, lexikálno-sémantickú, morfologicko- syntaktickú až k foneticko-fonologickej, ktorá sa výrazne rozvíja ako posledná. Niektoré komunikačné stratégie rodičia intuitívne používajú pri hre so svojím dieťaťom a iné sa môžu naučiť, aby ešte viac podporili jeho komunikáciu.

Komunikačné stratégie rozlišujeme podľa ich zamerania na:

  • stratégie zamerané na dieťa alebo “z očí do očí”,
  • stratégie ľahšieho porozumenia alebo “reč tela”,
  • stratégie výmen alebo “raz ty – raz ja”,
  • stratégie nových pojmov alebo “nálepky”,
  • stratégie rečového vzoru alebo “modelovanie”,
  • stratégie rozvíjania konverzácie alebo “otázky a odpovede”.

Komunikačné stratégie zamerané na dieťa

Sú univerzálne a využívame ich v každom vývinovom období. Pomáhajú nám vytvárať priaznivé ovzdušie pre komunikáciu a zároveň sa pomocou nich dozvieme viac o svojom dieťati a jeho schopnosti komunikovať.

Patrí tu stratégia z očí do očí (alebo tvárou v tvár), kedy je potrebné, aby sme svoju tvár znížili na úroveň dieťaťa. Vtedy dieťa môže sledovať naše oči, kde sa pozeráme, pohyby našich pier a jazyka pri výslovnosti slova. Rovnako aj my môžeme lepšie sledovať tvár nášho dieťaťa, cítiť jeho zrýchlený dych, keď je šťastné, počuť tlkot jeho srdiečka. Je rozdiel, či komunikujeme s dieťaťom “zhora”, keď sme nad ním alebo máme svoju tvár na jeho úrovni.

Ďalšou stratégiou je čakanie. Ide o čakanie na akúkoľvek reakciu dieťaťa. Výskumy ukazujú, že dospelí priemerne čakajú na reakciu dieťaťa jednu sekundu. Zvyčajne intuitívne vypĺňajú tiché pauzy tým, že zopakujú otázku, alebo odpovedia za dieťa. No dieťa často potrebuje oveľa viac času, aby reagovalo, pretože ešte nemá osvojenú reč. Ak dáme dieťaťu dostatok času (päť až desať sekúnd), aby vyjadrilo svoje myšlienky a potreby jemu vlastným spôsobom, dáme mu príležitosť použiť komunikačné schopnosti, ktoré už má osvojené. A tiež sa o ňom veľa dozvieme. Dieťa môže vyjadriť to, čo chce pohľadom, výrazom tváre, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom.

Dôležité je nasledovať záujem dieťaťa, čo je ďalšia komunikačná stratégia. Keď sa dieťa o niečo zaujíma, alebo sa na to pozerá, môžeme to slovom pomenovať.  Tieto jednoslovné komentáre rodičov pomáhajú dieťaťu uvedomiť si súvislosť medzi predmetom a jeho slovným ekvivalentom, čo je základ pre rozvoj komunikácie. Táto stratégia je najprínosnejšia pre deti, ktoré nemajú záujem o komunikáciu. Pomáha rodičom vyladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku s dieťaťom.

Ďalšou komunikačnou stratégiou je opakovanie. Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a používajú opakovane. Preto je dobré vytvárať komunikačné situácie, ktoré umožňujú neustále opakovať nové slová alebo vety. Tak sa dieťa môže s daným slovom, gestom, gramatickými alebo syntaktickými javmi stretávať so zvýšenou frekvenciou a skôr si ich osvojiť.

Vynikajúcim prostredím pre neustále opakovanie komunikačných situácii sú rutinné činnostiRutina predstavuje sled udalostí, ktoré môžeme predpokladať a dieťa časom dokáže predpokladať nasledujúci krok a môže sa aktívne zapojiť do činnosti. Rutina a rozhovor majú spoločné vlastnosti – točia sa okolo hlavnej témy (napr. okolo jedla, obliekania, hry s loptou), pričom rodič a dieťa si striedajú úlohy hovoriaceho a počúvajúceho. Keď sa dieťa naučí zvládať určitú rutinu, uvoľňuje sa uňho kapacita na učenie sa nových schopností a vytvára si predstavu o plynutí času. Rozlišujeme tri základné typy rutín: sociálne rutiny (napr. hra na schovávačku pod prikrývkou), rutiny s hračkami (napr. fúkanie bublín, stavanie veže z kociek) a denné rutiny (napr. jedenie, kúpanie, obliekanie).

Rutiny môžeme rozdeliť na jednotlivé malé kroky, čím vytvoríme príležitosti pre dieťa na komunikáciu. Napríklad:

  • Podáme dieťaťu kúsok piškóty a počkáme, kým si vyžiada viac.
  • Dáme dieťaťu jednu stavebnicovú kocku a počkáme, kým si vypýta ďalšiu.
  • Dáme dieťaťu len jednu ponožku a počkáme, kým si vypýta druhú.
  • Začneme hovoriť riekanku „Varila myšička kašičku…“, uprostred sa zastavíme a čakáme na reakciu dieťaťa.

Dôležité je, aby sme nerobili všetko za dieťa, ale dali mu príležitosť, aby sa vyjadrilo jemu vlastným spôsobom!

Komunikačné stratégie ľahšieho porozumenia

Tieto stratégie pomáhajú deťom lepšie porozumieť ľudskej reči. Využívame ich na každom  vývinovom stupni. Patria tu prirodzené gestá, ktoré uľahčujú zrozumiteľnosť výpovede rodiča, napr. pritakanie alebo krútenie hlavou na znak nesúhlasu, privolávanie rukou „poď sem“, ukazovanie prstom na predmety a pod.. Dieťa vo svojom vývine reči prechádza obdobím, kedy používa viac gestá ako slová, pretože mu umožňujú komunikovať s okolím, hoci ešte nevie používať hovorenú reč.

Jednou z najdôležitejších komunikačných stratégií je vyladiť sa na rečovú úroveň dieťaťa. Používame slová a slovné spojenia, ktoré sú na rovnakej alebo mierne vyššej úrovni, ako dieťa používa. Tým pomôžeme dieťaťu lepšie porozumieť, čo hovoríme a zároveň podporíme jeho schopnosť napodobniť počuté slová. V predrečovom období je dôležité používať zvuky, gestá a jednoduché slová. Keď je dieťa na úrovni jednoslovných viet, používame jednotlivé slová a dvojslovné výpovede. V štádiu dvojslovných viet hovoríme v dvoj- a trojslovných vetách. Ak dieťa hovorí v trojslovných vetách, vyjadrujeme sa v štvor- a päťslovných vetách so správnou gramatikou. Samozrejme je dôležité, aby reč rodiča bola prirodzená.

Ďalšou stratégiou, ktorá uľahčuje porozumenie reči sú obrázky (AAK – alternatívna  a augmentatívna komunikácia).  Malé deti, keď ešte majú malú slovnú zásobu, si informácie často uchovávajú v zrakovej pamäti. Preto, keď mu poskytneme informáciu v podobe obrázku alebo piktogramu, uľahčí mu to porozumenie.

Stratégie výmen alebo „raz ty – raz ja“

Pri rozhovore dochádza k sérii výmen konverzačných úloh. Raz sme v úlohe hovoriaceho, inokedy počúvajúceho. Dieťa sa musí naučiť týmto výmenám. Spočiatku sa zapája do výmen bez slov pomocou pohľadu, gest a pohybov tela. Hovoríme o „pseudokonverzačných“ výmenách. Dieťa povie zvuk a dospelý tento zvuk zopakuje. Neskôr v súvislosti s vývinom reči, zapája do rozhovoru viac slová.  

Medzi aktivity, ktoré podporujú výmeny, patria aj hry, pri ktorých sa dieťa strieda s rodičom v aktivite, čiže strieda svoju úlohu. Napr. hra s loptou, stavanie a zhadzovanie veže, skladanie puzzle, kociek, vkladanie kociek do vedierka.

Niekedy je pre rodiča ťažké zistiť, čo mu dieťa chce povedať. Avšak je dôležité, aby ocenil každý pokus dieťaťa o komunikáciu a dal mu význam. Tu nám pomôže stratégia, ktorú nazývame interpretácia, kedy tlmočíme – interpretujeme všetko, o čom naše dieťa komunikuje neverbálne. Dávame mu tým najavo, že sme ho počuli a snažíme sa mu rozumieť. Táto stratégia je veľmi dôležitá pri prechode od nezámerného správania k zámernej komunikácii. Keď sa rodič naučí rozpoznať, čo si dieťa asi myslí na základe jeho neverbálnych prejavov a naučí sa to citlivo komentovať, pomôže dieťaťu k uvedomeniu si vlastných vnútorných pocitov a stavov a tým k rýchlejšiemu osvojeniu si reči.

Napodobňovanie alebo zrkadlenie je komunikačná stratégia vhodná pre deti v ranných vývinových štádiách. Napodobňovaním pohybov tela a rúk, výrazov tváre alebo zvukov dieťaťa rozvíjame zámernú komunikáciu, schopnosť hry, porozumenie a schopnosť povedať prvé slovo. Táto stratégia pomáha aj pri predlžovaní reťazca komunikačných výmen. Pri nej pozorujeme dieťa, a keď urobí nejaký pohyb, alebo povie nejaký zvuk, hneď ho zopakujeme a potom čakáme na jeho reakciu. Pre deti je to zábavná hra, ale dospelých to po čase nudí. No z hľadiska rečového vývinu má veľký význam.

Stratégie osvojovania si nových pojmov alebo „nálepky“

Tieto stratégie pomáhajú dieťaťu porozumieť novým slovám a používať ich v komunikácii. Dieťa sa oboznamuje so svojím okolím všetkými zmyslami a tak získava množstvo podnetov, či už sú to rôzne predmety, hračky, ľudia, rôzne zvuky z okolia, rôzne chute. Vtedy môže rodič komentovať – opisovať, čo dieťa vidí, počuje, čo práve robí, alebo čo sa mu stalo. Platia tu však dve dôležité pravidlá komentovania: prispôsobiť dĺžku rečového prejavu vekovej úrovni dieťaťa a nežiadať, aby to dieťa zopakovalo.

Do tejto skupiny patrí tiež stratégia „Nálepky“ alebo pomenovanie. Keď opakovane pomenúvame ľudí, predmety alebo deje v našom okolí, pomôžeme dieťaťu ľahšie si osvojiť tieto slová.

Túto stratégiu dopĺňa ďalšia a to je premosťovanie, čiže prepájanieznámych slov s neznámym kontextom poskytnutím ďalších informácií o význame slova. Tým pomáhame rozširovať slovnú zásobu dieťaťa. Napr. keď učíme dieťa slovo „pes“, tak mu povieme, že je to zviera, že je chlpatý a robí „hav-hav“. Na základe schopnosti kategorizovať vlastnosti videného objektu si dieťa môže vybudovať celý systém obsahovej stránky jazyka.

Stratégie rečového vzoru alebo modelovanie

Pod stratégiou modelovanie rozumieme poskytnúť dieťaťu modely správnych slov a viet materinského jazyka. Využívame ju na všetkých vývinových stupňoch. Nezáleží na tom, či dieťa komunikuje nezámerne, alebo sa vyjadruje gestami, zvukmi,  príp. už slovami a vetami. Modelovanie môžeme použiť v rôznych situáciách, pričom poskytujeme dieťaťu správny rečový vzor na vývinovej úrovni dieťaťa. Modelujeme vznik zámernej komunikácie, prvé slová a ich kombinácie, správnu výslovnosť, prvú gramatiku a syntax, ale dieťa nemusí po nás opakovať.

Stratégie rozvíjania konverzácie alebo „Otázky a odpovede“

 Správne zvolené otázky rodiča pomáhajú dieťaťu zotrvať v spoločnej konverzácii.

Je dôležité tvoriť otvorené otázky, ktoré vytvárajú:

  • atmosféru očakávania (Čo ďalej?),
  • ponúkajú výber odpovede (Chceš mlieko alebo čaj?),
  • podporujú myslenie (Ako to funguje?) a tvorivosť dieťaťa (Čo urobíme z plastelíny?),
  • vyjadrujú zvedavosť (Čo? Kto? Kde?),
  • týkajú sa pocitov a názorov (Ako sa cítiš? Čo si o tom myslíš?).

Správne položené otázky dávajú deťom priestor vyjadriť svoje myšlienky a rozvíjať rečové schopnosti. Otázky, na ktoré dieťa odpovedá jednoslovne, alebo „áno/nie“, veľmi málo rozvíjajú konverzáciu.

Keď vidíme, že nám chce dieťa odpovedať, ale nevie ako, pomôžeme mu nápovedou. Čiže napovieme mu slovom, komentárom alebo inou otázkou, aby mohlo pokračovať v rozhovore. Pričom ho nenútime opakovať po nás.

Ďalšou stratégiou, ktorá rozvíja konverzáciu je hra. Ovplyvňuje predstavivosť, sociálne interakcie a reč. Pri hre môžeme vytvárať denné rutiny, ktoré sa tak stanú pre dieťa konkrétne, viditeľné a predvídateľné. Dieťa si môže pri hre vytvárať aj vlastné scenáre, čím sa učí rôzne reagovať. Modelovaním hry, rozširovaním repertoáru hry a stimuláciou symbolickej hry môžeme stimulovať rozvoj pragmatickej roviny reči, posilňovať sociálne interakcie a porozumenie, podporovať fantáziu a predstavivosť a obohacovať skúsenosti dieťaťa.

Predstavili sme komunikačné stratégie, ktorými môže rodič alebo logopéd stimulovať vývin reči dieťaťa od narodenia do troch rokov. Niektoré z nich je vhodné použiť v predrečovom období vývinu reči, keď dieťa ešte nerozpráva, iné môžeme použiť v každom vývinovom štádiu, ale primerane ku komunikačným schopnostiam dieťaťa. Nie je ľahké si ich osvojiť a používať v každodennom styku s dieťaťom. Vyžaduje si to sústredenie a tréning. Je dobré vybrať si stratégie, ktoré sú pre konkrétne dieťa najvhodnejšie a tie vyskúšať.

Autor: Mgr. Otília Gáborová

Sykavky zábavne

Logopedický materiál na trénovanie správnej výslovnosti hlások S, Z, C, Š, Ž, Č.

Pracovný zošit je určený pre deti od 3 do 6 rokov a pre staršie deti s poruchami zvukovej roviny reči. Prináša užitočné informácie, pracovné listy, 180 obrázkov na kartičkách, hry na upevnenie výslovnosti sykaviek v slovách, ako aj ilustrované básničky na automatizáciu sykaviek.

Odporúča Slovenská asociácia logopédov.

Edícia: Logopédia zábavne 

Autorka: Mgr. Mária Košútová, logopedička

Ilustrátorka: PaedDr. Eva Staňová

Recenzentky: Mgr. Ľubica Dřímalová, Mgr. Martina Paurová

Keďže chybná výslovnosť sykaviek patrí k najčastejším a zároveň najnápadnejším odchýlkam vo výslovnosti, považujeme pracovný zošit Sykavky zábavne spolu s kartami Šikovný jazýček za veľmi prínosnú pomôcku do terapie, ktorú využijú vo svojej praxi nielen školskí a klinickí logopédi, ale aj učitelia MŠ, ŠZŠ a samozrejme samotní rodičia pri domácom tréningu s dieťaťom.

Mgr. Ľubica Dřímalová

Materiál je zostavený systematicky, autorka podáva návod ako postupovať pri trénovaní správnej výslovnosti  hlások, ponúka popis konkrétnych aktivít a hier jednoducho a zrozumiteľne…

Mgr. Martina Paurová

http://www.kafomet-eshop.sk/product/odborna-a-metodicka-literatura-pre-pedag/nakladatelstvo-infra-slovakia/sykavky-zabavne/1831

NDT – Bobath koncept v logopedii

Bobath koncept je jedným zo svetovo najpoužívanejších terapeutických prístupov určený pacientom s poškodením centrálnej nervovej sústavy rôzneho veku i etiológie. Vo svete býva častejšie označovaný ako vývojom nervového terapia (NDT – Neuro Developmental Treatment), pretože vychádza z najnovších neurofyziologických poznatkov o vývoji motoriky dieťaťa. Ide o celostnej (holistický) prístup k pacientovi, v rámci ktorého sú vypracované stratégie pre deti od najútlejšieho veku až po dospelých pacientov.

Zakladateľmi Bobath konceptu boli manželia bobath, Berta (fyzioterapeutka) a Karel (lekár), ktorí sa pred vojnou odsťahovali do Anglicka, kde v roku 1951 založili Bobath centrum v Londýne. Tu postupne rozvinuli svoj koncept terapia pre pacientov s neurologickými poruchami hybnosti – pre deti s detskou mozgovou obrnou a dospelých po cievnej mozgovej príhode.

Jeho úlohou je zlepšenie kvality života dieťaťa i jeho rodiny. Táto metodika zahŕňa nielen cvičenia, ale predovšetkým všetky aktivity denného života – napr. Handling, polohovanie dieťaťa počas dňa, obliekanie, vyzliekanie, prijímanie jedla a pitia, hru, udržiavanie hygieny, sebaobsluhu atď. Liečba totiž nie je efektívna bez prenosu do aktivít bežného života, keďže týmto sa až niekoľkonásobne skráti doba terapie a urýchli proces automatizácie. Na začiatku terapie je dôležité zistiť želania a potreby rodičia dieťaťa (prípadne samotného dieťaťa), pretože od toho sa odvíja stanovenie terapeutického cieľa a plánu. Na základe pozorovaní a analýzy terapeut zhodnotí schopnosti a ťažkosti dieťaťa v danom prostredí, ktoré ovplyvňujú jeho správanie a participáciu. Následne sa spoločne s rodičmi dieťaťa (dieťaťom) naplánuje dlhodobý cieľ a krátkodobejšie ciele vedúce k jeho splneniu.

Terapia teda nie je direktívny záležitosť daná len obyčajnou rozvahou terapeuta. Cieľom je vždy funkcie. Pri stanovovaní cieľov využívame metódu SMART (Specific, Measurable, Achievable, Realistic, Time specific) – to znamená, že každý cieľ má byť špecifický, merateľný, dosiahnuteľný, realistický a časovo sledovateľný. Ciele sú konkrétne činnosti, ktorých si dieťa aj jeho rodina praje dosiahnuť a stanovujú sa v spolupráci s terapeutom. Je dôležitá aktívna účasť dieťaťa.

Pri terapii sa špecifickou manipuláciou s dieťaťom (tzv. Handling) snažíme stimulovať efektívnejší a normálnejšie vzory aktivít, a to všetko formou hry a zábavy. Umožňujeme dieťaťu získať nové senzomotorickej skúsenosti a navyše tým neustále vykonávame terapiu.

Úspech terapie je daný predovšetkým motiváciou rodičov i dieťaťa samotného. Od terapeuta sa teda očakáva veľká schopnosť empatie, dobré komunikačné schopnosti a dostatočná miera kreativity, ktorá mu pomáha skĺbiť niekedy až nerealistické očakávania rodičov s danou vývojovou úrovňou dieťaťa a jeho možnosťami, ktorých môže aktuálne dosiahnuť.

Bobath koncept je určený (predovšetkým) pacientom s neurologickými poruchami, ktorí ale trpia aj pridruženými problémami ako sú problémy s príjmom a spracovaním potravy či tekutín, s komunikáciou, s percepciou a ďalšími. Preto je jedným z dôležitých aspektov Bobath konceptu tímová spolupráca. Stredom tímu je dieťa a jeho rodina a s nimi spolupracujú najčastejšie fyzioterapeut, logopéd, ergoterapeut + ďalší odborníci – lekári, psychológovia, očné terapeuti a ďalšie. Všetci členovia tímu by spolu mali komunikovať a podieľať sa na celkovom rozvoji dieťaťa a na plnenie terapeutického plánu.

V rámci základného Basic Bobath kurzu, ktorý sa najviac venuje deťom od 2 do 12 rokov, trvá celkovo 8 týždňov a väčšinou je rozložený do dvoch častí, získa každý terapeut, ktorý sa ho zúčastní, schopnosť komplexne zhodnotiť stav dieťaťa po stránke fyzioterapeutické, ergoterapeutické a logopedickej. Teda každý terapeut, ktorý absolvuje Basic Bobath kurz, má byť následne schopný komplexne zhodnotiť stav dieťaťa a vykonať základné “mini” terapiu aj za ďalšie dve odbornosti (teda ja ako logopéd mám byť schopná si dieťa na svoju terapiu pripraviť aj po stránke fyzioterapeutické a ergoterapeutické , prípadne rodičia odkázať na spolupracujúce odborníkmi). Kurz je náročný ako psychicky, tak fyzicky. Denne prebiehajú prax s klientmi, praktické i teoretické semináre. Pre logopéda to znamená získanie mnohých vedomostí, znalostí a praktických zručností z oblasti fyzioterapie a ergoterapie a následne ich využitie v praxi s našimi logopedickými klientmi. Logopéd sa zaoberá narušenou komunikačnou schopnosťou, poruchami prehĺtania a príjmu potravy, abnormálnym vývojom primárnych orálnych funkcií, abnormálnym vývojom dýchania u detí s DMO, terapiou dyzartria, dyspraxia atď. V rámci terapie využíva napríklad alternatívne a augmentatívnu komunikáciu, terapiu s využitím orálny kontroly, neverbálne komunikácia, komunikácia gestami atď. s rodičmi konzultuje napríklad manipuláciu s dieťaťom, polohu a pozície dieťaťa pri jedle, jeho stravovací režim, vhodné konzistencie jedla a pitia, tvar a materiál lyžičky, spôsoby komunikácie dieťaťa – obrázky, symboly, komunikátory a iné.

Bobath koncept sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky zo všetkých oblastí dnešnej vedy. Je veľkým obohatenie

Mgr. Radka Florianová

zdroj: http://www.klinickalogopedie.cz